Ja som hlupák! Kto je viac?

Autor: Michal Andrej Molnár | 10.12.2011 o 14:11 | (upravené 10.12.2011 o 19:07) Karma článku: 5,11 | Prečítané:  1243x

Toto nie je môj príbeh, ale príbeh môjho otca. Príbeh človeka, ktorý celý život zápasil s chobotnicou nespravodlivosti a chamtivosti, ako za komunistov, tak aj za mamonárov. Príbeh občana, ako každého z nás, ktorý Vám len chce povedať, ako to v politike fungovalo a ako dodnes beží. Pravidlo skupín. Kto nepatrí do mafie, je stratený. Toto je jeho celý život natesnaný do rozmeru tohto článku, v týchto riadkoch leží jeho duša. Čítajte a uvážte sami odpoveď na otázku nastolenú v názve tohto článku. PS: Vyhradené kvôli dĺžke článku a komplikovanému jazyku len pre silné nervy, ktoré sa nerozčuľujú nad každým ďalším odsekom. Bohužiaľ nie je ľahké napísať celý životný príbeh na jednu stranu.

Byť čestný, statočný, úprimný, pravdomluvný a spravodlivý sa dnes akosi nenosí; podliaci, gauneri, klamári, divadelníci a darebáci s tučným bankovým kontom a veľkým egom sú dnes hrdinovia doby, lebo majú na všetko, na čo si len pomyslia a sú zabezpečení na dve generácie. Toto je každému jasné, len mne hlupákovi to akosi nevošlo do hlavy. Nájdete väčšieho hlupáka ako ja? No posúdťe podľa nasledujúceho príbehu sami.

Už môj otec mi často hovorieval „Nebuď hlupák ako ja. Ak nevstúpiš do Komunistickej strany, nič v živote nedosiahneš, dopadneš ako ja, sto vynálezov a patentov v domácom šuplíku, ale osoh žiaden, ani pre mňa, ani pre spoločnosť.“ Môj otec bol duchom veľký človek a odborník v stavebníctve, ale činmi bol iba malým bezbranným človiečikom. Jedným slovom; ten minulý režim bol taký aký bol, kto bol v komunistickej strane, mal dvere otvorené, kto nebol, bol hlupákom, lebo dvere boli zatvorené! Môj otec patril ešte za hlbokej normalizácie medzi prvých vynálezcov zaoberajúcich sa slnečnou energiou v oblasti stavebníctva. Medzi prvými vypracoval kompletnú dokumentáciu na prvý „slnečný dom“, ktorý bol absolútne sebestačný. Nemal žiadne drahé solárne panely na výrobu energie, ako tie dnešné, ale jeho patentom boli duté (no náročné na výrobu) ale na vzhľad obyčajné kvádre s čudnými kanálikmi. Ale správnym uložením počas stavby domu, kanáliky vytvárali neskutočne dômyslenú klimatizáciu, ktorá fungovala vďaka slnečnej energie, len na báze prúdenia vzduchu. V spojení s podzemnou šachtou zabezpečovali v lete príjemný chlad a v zime príjemné teplúčko bez použitia akéjkoľvek elektrickej či inej energie. Jeho malá maketa, na ktorej robil pokusy bola unikátnym dielom. Kanáliky vedeli usmerňovať prúdenie vzduchu tak, aby počas dňa nadbytočné teplo akumulovali a cez noc ju vydávali z „podzemných zásobnikov“. Vždy k Vianociam sa poťažkal „Bol som hlupák, keď som v období čechománie vystúpil z komunistickej strany na protes proti nútenému vysťahovaniu Čechov zo Slovenska“. Naša mama mala korene v Čechách, rodená Svobodová a preto musel môj dedo z Bratislavy preč. Od toho okamihu, keď dobrovoľne opustil KSČ, dostal sa do nemilosti, ako Dubček po 89-tom. Nedostal žiadnu šancu sebarealizácie. Na každé Vianoce mi pripomínal „Nebuď hlúpy, syn môj, vstúp do komunistickej strany, inak tvoj hybridný motor zapadne do zabudnutia ako môj slnečný dom“. On už vtedy vedel, čo hovorí, vedel o veciach, ktorým som ja ešte nerozumel, vedel, že to nebol socializmus, ale štátny kapitalizmus a kto sa neprispôsobí, je stratený. Zomrel zabudnutý a nevypočutý, ostalo po ňom len množstvo výkresov, náčrtov a jeden dokonalý projekt „slnečného domu“. Projekt slnečného domu som zdedil s vierou, že prekonám problémy a projekt zrealizujem. Dlho som premýšlal, či vstúpiť do KSČ alebo nie. Nakoniec som sa ako pravý hlupák rozhodol zachovať si vlastnú tvár a nevstúpiť.

Čas plynul, otcov projekt slnečného domu zapadol prachom. Samozrejme ja som nelenil a môj „vynález“ hybridného motora pre použitie do osobných automobilov a autobusov, ktorý nepotrebuje ani gram paliva, ani gram dieselu, benzínu či inej pohonnej látky, som postupne zdokonalil do finálnej podoby. Projekt bol hotový, no čo s ním ďalej? Bolo treba vyrobiť prototyp, ale kde vziať peniaze? Po rokoch som si spomenul na otcové slová „Nebuď hlúpy ako ja syn môj...“. Vstúpiť, či nevstúpiť do komunistickej strany. Našťastie, alebo na nešťastie osud vyriešil moju dilému sám. Prišla „perestrojka“ a oslabenie komunistickej vládnej strany. Po tzv. „Nežnej revolúcii“ som bol vlastne šťastný, že moc komunistickej strany je preč a ja konečne budem môcť svoj vynález hybridného motora uviesť do života. V kútiku duše som veril, že aj otcov slnečný dom uzrie svetlo sveta. Aktívne som sa zapojil do Nežnej revolúcie najskôr ako kameraman a natočil som spústu fimových dokumentov s vierou, že pomôžem urýchliť pád jednej strany a môj hybridný motor sa ujme aj bez protekcie komunistickej strany. Začal som byť pyšný, že som nevstúpil do komunistickej strany. V duchu som si hovoril a veril v to, že som urobil dobre, keď som sa nepoddal oligarchickej moci KSČ a nezapredal sa. Moja viera sa ale veľmi skoro ukázala ako osudne mylná. Čoskoro som zistil, že kto nebol v žiadnej skupine, ten nemal po revolúcii šancu prebiť sa a udržať sa vo víre bankrotov, podvodov, zrád, nekalostí a vrážď tých temných 90-tich rokov. Ale na našej ulici, kde sme bývali, boli samí významní komunisti ako Milan K., niekoľkonásobný veľvyslanec v Rakúsku a NSR a istý čas predseda parlamentu KSČ a iní, ktorí nesmútili za pádom socializmu, ba naopak Milan sa tešil, že konečne si bude môcť odkúpiť služobný Mercedes, čo sa aj do roka a do dňa stalo. Mali oveľa väčšie ambície, než by si niekto od papalášov myslel, ale potrebovali viac samostatnosti a revolúcia im tieto možnosti „presadenia“ v čo najštedrejšej podobe ponúkla. Pošepkávalo sa, že vo veľkých kufroch nosil zo zahraničia „doláre“ aby urýchlil prípravu prevratu. Vraj bol mecenášom istej strany, ktorá to mala zariadiť. Vraj raz, keď sa opil v kajaklube hovoril o miliónoch dolárov, ktoré priniesol na Slovensko a vraj ťápal dve na tri, že Slovensko bude patriť len im, nikomu inému len im, oni sú ti vyvolení. Trochu som bol znepokojený rozpadom Československa a začal som rebelovať aby sa o rozdelení rozhodovalo referendom, nech vôľa väčšiny povie či áno, či nie, tak ako vo Švajčiarsku, ktoré bolo mojím vzorom. V rozpade Československa som cítil, že môj vynález bude ohrozený, že komunistickú stranu nahradia „eštebáci“ ktorí len prezliekli kabát aby mohli vládnuť naďalej a môj vynález bude zase len v koši zabudnutia. Nebuď hlupák, rob niečo, stále som si v duchu hovoril. Vtedy mi to nedošlo a akoby som v tom ošiali zabudol na otcové rady „nebuď hlupák syn môj...“ a z vlastne iniciatívy som založil politické hnutie HSP – Hnutie za slobodu prejavu. Zúčastnili sme sa aj parlamentných volieb v roku 1992 a presadzovali ľudové referendum o rozdelení Československa a posilnenie parlamentnej demokracie fungujúcim inštitútom ľudových iniciatív, jednoducho som chcel urýchliť pád vlády prezlečných komunistov a dopomôcť čestným ľuďom dostať sa do politiky. Aby som presvedčil ľudí o mojej úprimnej snahe pomôcť rodnej zemi, do stanov HSP som zakomponoval môj dar Slovensku – hybridný motor, hybridné elektrárne. Pozri prvý dôkaz:

www.koloseo.info/podnet/kniznica/1 Poradie dokazov htm/1/1-Stanovy.htm

Na strane 7 boli v článku 10 „Konkrétne návrhy“ a) realizácia projektu za podpory širokej verejnosti „hybridného autobusu MHD“ ktorý rieši nahradenie spľovacieho motora hybridnou jednotkou využívajúcu na pohon kinetickú a sústavovú energiu. V ďalšom bode bol návrh na realizáciu „hybridnej elektrárne“, ktorá rieši výrobu elektrickej energie lokálnymi malokapacitnými elektrárňami transformujucími gravitačnú a spektrovú energiu.

Ďalej sa vyhnem podrobnostiam lebo by som musel napísať ďalšiu knihu, v poradí už siedmu [1], len odkážem čitateľa na niekoľko liniek www.koloseo.info/avantgarda V podstate išlo o to, že projekt „hybridného motora“ som ponúkol priamo ministrovi hospodársta ČSFR tej strany, ktorú Milan K. podporoval, minister mi pri osobnom stretnutí povedal „pán Molnár nebuďte hlúpy, Slovensko nemá na výrobu podmienky, predajte svoj vynález do Rakúska, budete mať z toho viac“, dokonca mi sprostredkoval kontakty v Rakúsku a jeden ďalší rok som strávil vyjednávaním. Môj budúci partner, zhodou okolnosti Slovák žijúci v Rakúsku s veľkou firmou, pán Mikuláš B. po krátkom stretnutí povedal „pán Molnár, to je úžasná vec, zarobíme milióny, len mi ho musíte požičať aby som ho prerokoval s mojími spoločníkmi“. Ja hlupák, viete čom so urobil. Nedal som mu ten projekt a žiadal som aby urobili najskôr so mnou zmluvu o budúcej zmluve. Na ďalšie stretnutie prišiel aj so svojím partnerom, ten si projekt prelistoval a trval na tom, že zmluva bude, ale až keď projekt požičam len na 24 hodín, údajne na prevedenie „serióznej analýzy“. Ja hlupák, zase som sa postavil na zadné a trval som na zmluve. Pomyslel som si, veď nie som hlupák, projekty sa „kradnú“ a preto som zvolil taktiku „áno dám preštudovať, ale budem pri tom“ a tak som absolvoval ďalšie a ďalšie stretnutia vo Viedni a pri káve som dal nahliadnúť do projektu celej „skupinke“, ale po krátkom 15 minutovom predstavení a ukázaní schém a náčrtov fungovania som požadoval znovu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmuluve. Zdánlivo seriózni kupci sa hneď vyfarbili, vraj na uzatvorenie zmluvy im ho musím požičať, aby to mohli posúdiť aj iní odborníci. Ale ja hlupák som trval na tej zmluve o budúcej zmluve. Dali mi tri dni na rozmyslenie inak nech už ich nekontaktujem. Bolo mi jasné, že mi ho chceli len ukradnúť. Ale na strane druhej, čo keď je to seriózna ponuka a ja mám šancu. „Jano nebuď hlupák“ spomenul som si na otcové slová. No ako sa mám rozhodnúť? Rozhodol som sa, či som urobil správne alebo nie, ukáže čas.

Čítajte Viac na: http://okds.info/uzsomhlasoval/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?